SONP 2. kolo
SMRŤ JE VYKÚPENÍM
Bola už neskorá noc, keď študentka slizolinskej fakulty zastala pred stenou na siedmom poschodí.
Niekoľkokrát prešla okolo steny, mysliac na to isté:
„Chcem miesto, kde je záruka, že nikto nič nezistí. A nech sa sem okrem nej nikto nedostane!“
Keď sa v stene zjavili dvere, Bella bez váhania vošla a usadila sa do kresla v rohu Núdzovej Miestnosti. V kozube na opačnej strane horel oheň. Dievča doň uprelo pohľad a sťažka vzdychlo. To, čo sa chystala urobiť, jej síce spôsobovalo obavy, no určite to nemohlo byť strašnejšie než to, čo sa dialo teraz.
„Keby som len bola trochu počkala...“ zamumlala sama pre seba a v myšlienkach sa vrátila do doby pred pár mesiacmi.
„Bellatrix Blacková!“ ozval sa chladný hlas, pripomínajúci syčanie. Ona stála pred ním, pred Temným pánom, trasúca sa od zmesi pocitov, ktoré napĺňali jej vnútro. Tešila sa, a zároveň sa i bála. Vedela však, že to chce. Hlas pokračoval:
„Prijímaš Znamenie Zla, staneš sa mojou vernou služobníčkou a položíš za mňa aj život, ak bude treba?“
Chvíľu mu neodpovedala, sála zahučala nesúhlasným mrmlaním i posmeškami, Voldemort už začínal byť nervózny, nahnevaný. A ona práve vo chvíli, keď už chcel vykríknuť kliatbu smrti, uvedomila si, že to, čo robí, je vznešený čin, za ktorý na ňu bude celá jej rodina pyšná.
Narovnala sa, hrdo zdvihla hlavu a vyriekla:
„Áno, prijímam, pane môj. Som a budem vaša najoddanejšia!“
Voldemortovi sa mihol po tvári spokojný výraz, priložil prútik k jej predlaktiu a ona s návalom bolesti stratila vedomie.
Čo bolo potom, nebolo nijako sľubné, ani pekné, nič, na čo by bola hrdá. Veď len zabíjala, mučila...
„Ach, Bože!“ zastonala tíško a po tvári jej stiekli slzy. Niektoré sa vpili do habitu, iné do jej havraních vlasov, ktoré mala prehodené cez plecia a sčasti jej zakrývali hruď.
Zrazu sa ozvalo tiché zaškrípanie pántov a ľahké kroky. Bella zdvihla hlavu a jej zrak padol na vysokú postavu v plášti s kapucňou na hlave.
„Natashia,“ povedala ticho, chladne a vyrovnane. Teraz si už nemohla dovoliť zaváhať.
Ženská postava pred ňou prikývla a zložila si kapucňu. Jej tvár nebola nijako zvlášť pekná, no sivé oči s akýmsi mäkkým svitom v ich hĺbkach a kadere polodlhých hnedých, rovných vlasov ju robili zvláštnou. Natashia Vronska rozhodne patrila k zaujímavým ľuďom.
„Bella, zlatko,“ prehovorila a oči sa jej ľútostivo zaleskli. „Čo si to len vyviedla?“
Ruska si prisadla k Bellatrix, no neodvážila sa jej dotknúť.
„To, čo sa stať muselo,“ vzdychla mladá Smrťožrútka a uhla pohľadom. „Tak si sa sem predsa len dostala,“ skonštatovala po chvíli. „Zaujíma ma, ako?“
„Ako animágus,“ odvetila a keby nevedela, čo ju čaká, bola by sa usmiala. Teraz však nemohla. Na to bola celá situácia príliš vážna a desivá.
„Aha, gratulujem,“ hlesla a vzápätí žiadala: „Natashia, pomôž mi! Zaprisahávam ťa, zbav ma toho!“
„Skutočne to chceš? Nie je iné riešenie?“ spýtala sa Vronska tíško. „A navyše...Ak to On zistí, zabije ma!“
„Nie, nezabije,“ namietla Bella rázne. „Nedozvie sa to. A aj keby, Petrišev sa o teba postará. Moc Temného pána nesiaha až do Ruska!“
„Ale keď...ja nemôžem, Bella, pochop!“ zvolala Natashia teraz už zmučene.
„Musíš!“ povedala druhá dievčina pevným hlasom nepripúšťajúcim námietky. Ignorovala priateľkine slzy. „Preboha, Vronska, spamätaj sa! Si Smrťožrútka tak ako ja!“
„Ale pracujem pre druhú stranu! Nechcem zabíjať!“ zašepkala.
„Ak ma nezabiješ,“ hlesla Bella teraz už skutočne zúfalo a nástojčivo, „spravíš to ešte horším!“
„Tak...tak teda dobre,“ Natashia prehltla vzlyk, vstala a odstúpila. Desilo ju, aká je Bella chladná, keď len tak sedí v kresle a čaká na smrť.
Bellatrix však usilovne premýšľala. Aká je smrť? Bolí to? Má sa čoho báť?
Natashina ruka s prútikom sa triasla, keď s citeľným ruským prízvukom vyriekla kliatbu:
„Avada Kedavra!“
Bellino telo skĺzlo z kresla na zem, zasiahnuté zeleným lúčom. Na tvári bielej ako mramor sa teraz zračil čistý pokoj, zmierenie, bezstarostnosť.
Ruska prešla k nej, kľakla si na zem a zatlačila jej oči.
„Odpusť mi, Bell,“ zašepkala, pobozkala ju na chladné čelo a vyšla z komnaty.
Nikto z hradu sa nič nedozvedel, ani tí najmúdrejší. Zmiznutie Bellatrix Blackovej pripisovali Lordovi Voldemortovi. A napriek tomu toľkí videli, ako Natashia opúšťa hrad vo svojej podobe čierneho havrana.