SONP 1. kolo
DOHADZOVAČ
„Hej, Evansová! Nejdeš so mnou na rande?“
Červenovláska zúfalo prevrátila oči k povale a zamračila sa na okuliarnatého mladíka s čiernymi strapatými vlasmi.
„Ani za svet, Potter! Radšej by som išla s Malfoyom, než s tebou! A už mi daj pokoj!“ zasyčala a nazúrene odpochodovala preč z Veľkej siene.
Pri slizolinskom stole však plavovlasý študent zdvihol hlavu a v očiach mu zaiskrilo. Spokojne sa zaškľabil, keď si uvedomil, že plán, ktorý mu práve skrsol v hlave, je viac než geniálny.
Lily sedela v kúte knižnice a snažila si písať domáce úlohy. V celej miestnosti nebolo vhodnejšieho miesta. Za prvé, bola tu sama, za druhé, potrebné knihy mala v regáli za chrbtom a za tretie, Potter ju tu ešte nenašiel, aj keď sem vošiel asi trikrát za tie dve hodiny, čo tu ona sedela.
Zrazu sa ozvali tiché kroky a do dievčininho zorného poľa vstúpil Remus Lupin.
„Čau, Lil. Ako sa máš?“ spýtal sa a posadil sa vedľa nej.
„Ale fajn, ujde to, čo ty? Potrebuješ niečo?“
„Ehm...“ ošíval sa. Napokon jej podal poskladaný papier. „Toto je pre teba. Našiel som to ležať pred knižnicou.“
„Aha,“ zamračila sa Lily a podozrievavo sa zahľadela na spomínaný objekt. Vzala ho do ruky, rozložila ho a prečítala si ho.
Moja najdrahšia Lily.
Už dávno o Tebe snívam, Tvoje zelené oči farby smaragdu mi nedajú spávať. Musím Ti povedať, ako veľmi Ťa ľúbim, jednoducho musím, inak samou láskou umriem!
Každý deň sa na Teba pozerám, obdivujem Ťa, vlastne, žijem len pre Teba! No Ty o mňa ani nezavadíš pohľadom a som z toho zúfalý.
Prosím, prijmi moje skromné pozvanie na stretnutie. Tento piatok v Škriekajúcej búde o ôsmej večer. Budem Ťa čakať, moja milovaná. Dúfam, že prídeš.
S láskou, Tvoj oddaný obdivovateľ.
Lily znechutene hodila list na stôl.
„Dobrý pokus, Potter,“ zavrčala. „Remus, prečo si mi to doniesol? Donútil ťa? Alebo si už aj ty rovnaký ako on?“
Vlkolak divo pokrútil hlavou. „To nie je Jamesove. Jeho rukopis by som spoznal! Toto len tak ležalo na zemi, prisahám!“
„Hm...“ zamumlala neurčito. Začala sa v nej prebúdzať zvedavosť a rozhodla sa, že pôjde na tú schôdzku. Možno sa potom zbaví Pottera.
Predtým...
Lucius Malfoy vstal od stola a počkal na Pottera za dverami siene.
„Hej, Potter, poď sem!“ zakričal naňho. James sa otočil a zagánil naňho.
„Čo chceš, Malfoy?“
„Videl som, ako sa pokúšaš zaujať tú malú Evansovú. Čo keby sme spravili obchod? Ja ti ju dohodím a ty zariadiš, aby Chrabromil prehral nastávajúci zápas s nami, čo ty na to?“
Jamesovi sa videlo, že Lucius sa škľabí ako úlisný had. Jeho návrh sa mu vôbec, ale vôbec nepozdával.
„Nikdy, Malfoy, zabudni,“ odvetil povýšene a zberal sa na odchod. Lucius len mykol plecami. Vedel, že skôr či neskôr za ním ten Chrabromilčan príde.
„No, ako chceš. Tvoja chyba,“ prehodil, ležérne si zastrčil ruky do vreciek a bezstarostne odišiel.
Nemýlil sa. Sotva po hodine ho už Potter na chodbe dobiehal. „Tak fajn, Malfoy, beriem. Ale až to pokazíš, alebo mi niečo vyvedieš, si mŕtvy skôr, ako povieš Slizolin.“
Lucius sa spokojne zazubil a div si nepomädlil ruky od radosti. Všetko ide podľa plánu a konečne bude na pohári ich meno.
Piatok, 19:55
„Dofrasa... hlúpe stromy!“
Do tmy sa ozývali nadávky a soptenie Lily Evansovej. Za päť minút má schôdzku a ešte stále sa jej nepodarilo dostať sa cez Rokville do Škriekajúcej búdy. Náhle sa obzrela doľava a na tvári sa jej zjavil prihlúply veselý úsmev. Vchod do Škriekajúcej búdy bol blízko.
Vyšla po schodoch, vkĺzla dnu a na chvíľu sa jej zmocnil strach. Všade tma, rozbité, zatlčené okná a podlaha vŕzgala ako v nejakom horore, ktorý raz pozerala s rodičmi.
„Ehm...Haló? Je tu niekto?“
Nič, žiadna odpoveď. Kráčala teda ďalej, až vošla do osvetlenej izby, ktorá bola, napodiv, celkom príjemne zariadená.
Lily sa obzrela, či tu predsa len niekto nečaká, a práve v tej chvíli zaškrípali dvere na druhej strane miestnosti.
„Áááá!“ vykríkla, prudko ustúpila, prevrátila stoličku, zakopla o ňu a ako letela na zem, narazila hlavou na roh postele.
„Kurnik!“ zanadával Lucius a prešiel k nej. Namiesto, aby ju dohodil Potterovi (čo by bolo historicky prvý krát, keď by pomohol Chrabromilčanovi a dodržal dané slovo), ju tu bude kriesiť, no skvelé!
„Vstávaj, ty sprostá...“ zasyčal a zatriasol ňou. Lily omámene otvorila oči a zatvárila sa ako nadrogovaná. A jej úsmev to len potvrdzoval.
„Luciusko, miláčik...“ povedala a bláznivo sa zachichotala.
„Ježišmária!“ zakvíkal Lucius zdesene, pustil Lily a čo najrýchlejšie sa vyparil späť do hradu.
„Nikdy, nikdy viac nebudem robiť dohadzovača, ani keby mi za to zaplatili!“ zvolal zdesene plavovlasý mladík, keď zastal na zdanlivo prázdnej chodbe.
Sirius, ktorý sa práve vracal pod neviditeľným plášťom z Medových labiek a Luciusov žalostný výkrik počul, pustil svoj proviant na zem a v bláznivom záchvate smiechu ho v kŕčoch nasledoval.